Z histórie
Z histórie obce H o s t i e
O starovekom osídlení svedčí nález zlatej mince z doby rímskeho cisára Theodosia (379-395 nášho letopočtu). Na veľkomoravské korene upozorňuje aj názov obce: „gosť“ v staroslovienčine znamenal „hosť“ , „obchodník“. Roku 1332 sa spomína už ako farská obec. Dôchodky kňaza kostola sv. Kríža odhadli pápežskí decimátori na 1 marku. Podľa tohto patrocínia dostala obec aj pomenovanie: roku 1388 bola obec Keresztwr obsadená pravdepodobne Sikulmi a bola príslušenstvom hradu Hrušov. Už roku 1424 tu bola aj colnica. Roku 1468, keď bola v zálohu u Pavla Zelchena, objavuje sa tvar Sythua Keresztwr, v susedstve ktorej ležala už zaniknutá obec Leveš, spomínaná posledný raz roku 1504. Fara medzitým zanikla, ale začiatkom 17.storočia sa obnovila a roku 1613 bol k nej prifarený aj Skýcov. Matej Bel tu spomína niekdajší veľký rybník hrušovského hradu. Roku 1600 bolo v obci 25 zdanených domov. Roku 1714 tu bývalo 44 rodín (pálenku varili v troch kotloch), o päťdesiat rokov neskôr už 137 rodín. Do roku 1831 slúžila za školu drevená stavba, pevnú budovu postavili zemepáni Keglevichovci roku 1885. V polovici minulého storočia malo tu panstvo Topoľčianky veľkú pílu, kde okrem reziva vyrábali aj dyhy, parkety a šindle. Kostol zo začiatku 18.storočia je neskorobarokový. Roku 1812 dosiahol počet obyvateľov číslo 598, roku 1863 to bolo 604, roku 1970 až 1287. Občania Hostí sa zapojili do Slovenského národného povstania. V zime 1944 tu malo sídlo vyše 500 partizánov mjr. Sýkoru. Keď ich 15.januára 1945 prepadli fašisti, zviedli s nimi krvavý boj. Pamiatku padlých hostianskych protifašistických bojovníkov pipomína pamätník SNP v strede dediny.